Príčiny bolesti hlavy z pohľadu psychosomatiky

PhDr. Denisa Maderová

Nesprávna technika dýchania, emočné nedostatky či vystavovanie sa modrému svetlu. To všetko môže stáť za bolesťou hlavy, ktorou možno trpíte aj vy. Aké sú jej ďalšie možné príčiny, ako bolesti hlavy predísť a kedy je nutné navštíviť neurologickú ambulanciu?

Bolesť hlavy je z psychosomatického hľadiska väčšinou psychogénna. Spúšťačom je dlhodobo pôsobiaci stres, vnútorný alebo vzťahový konflikt, frustrácia, či psychotrauma. Stresový faktor môže mať vonkajší charakter, vyplývajúci z nevhodných fyzikálnych podmienok pre naše telo ako je napríklad nadmerný hluk, práca v miestnosti bez prirodzeného osvetlenia, obmedzený životný priestor pre prácu, nedostatok pohybu, klimatizácia, elektromagnetické žiarenie, kde patrí aj elektrosmog z počítačovej techniky, neónové osvetlenie a podobne.

Plytké dýchanie

Jednou z hlavných príčin bolestí hlavy je nedostatok kyslíka, čo nemusí byť spôsobené iba priestorom, ktorý sa nedá prirodzene vetrať. Migréna môže mať tak ako somatický, aj psychologický význam. Ak je vaša práca monotónna, statická, prevažne sedavá, no tak isto to môže byť príliš výkonová práca, môže dôjsť somaticky k neokysličeniu mozgu hlavne z dôvodu plytkého dýchania.

Ak sa menej pohybujeme a pritom sa zameriavame na výkon, hoci si to nemusíme uvedomovať, pracujeme zvyčajne rýchlo alebo veľmi sústredene. Naše telo sa dostáva do vyššieho tlaku a zvyčajne zadržiavame dych v nádychu alebo je nádych veľmi plytký a rýchly. Tým dochádza k nedostatočnému okysličeniu krvi a tak aj tkanív.

Pohyb alebo aj zmena dáva do pohybu aj naše myšlienky a emócie. Taktiež všetky tekutiny v tele. Pohyb nám pomáha hlbšie dýchať, priaznivo pôsobí okrem dýchacej sústavy aj na kardiovaskulárny systém a tiež podporuje trávenie. Prostredníctvom pohybu sa vyplavujú z tela toxíny, telo sa okysličí.

Nepravidelné dýchanie je jednou z psychogénnych príčin bolesti hlavy, no má za následok aj iné ochorenia, ktoré úzko súvisia s nedostatočným okysličením tela. Z fyziologického hľadiska pri rýchlom a krátkom nádychu dochádza k nedostatočnému okysličeniu mozgu a k nárastu kysličníka uhličitého. To môže byť príčinou toho, že sa vám zatočí hlava, príde Vám nevoľno, môžete pociťovať v hlave tlak, ktorý môže neskôr prerásť do bolesti. 

Pri zadržanom a plytkom dýchaní nevydýchnete poriadne. Hromadí sa jednak kysličník uhličitý v krvi, no dochádza aj ku prekysleniu organizmu.

Výdych je dôležitý aj z psychologického hľadiska. Má uvoľňujúci a relaxačný účinok na myseľ a na Centrálny nervový systém. Výdychom sa aktivuje parasympatikus a vyplavujú sa do tela hormóny ako je noradrenalín, či serotonín. Pri nádychu sa aktivuje sympatikus a akčné hormóny ako je adrenalín, či dopamín. Pravidelné dýchanie zabezpečuje správnu látkovú výmenu a udržiava homeostázu v tele. 

V prípade prežívaného konfliktu, šoku, či frustrácie sa vyplavujú do tela stresové hormóny ako je kortizol. Ten nepriaznivo vplýva na nervovú sústavu a tiež na orgány tela, svalstvo, šľachový systém a kostné tkanivá. 

Výdych podporuje okysličenie krvi a uvoľňuje svaly, šľachy a tiež kostné tkanivo. Uvoľňuje unavené oči, ktoré môžu byť zaťažené sústredenou prácou na PC. 

Pozor na modré svetlo

Oči sú zmyslový orgán, ktorým vnímame a absorbujeme veľké množstvo informácií. Takzvané modré svetlo vyžarujúce z počítača im môže škodiť. Dovoľte si  ich preto občas povoliť a zavrieť.

Výdych uvoľňuje aj napäté svalstvo chrbtice. Pri bolestiach hlavy býva kľúčová krčná chrbtica. Pri vyššom tlaku na výkon sa celá jej oblasť dostáva do väčšieho napätia, svaly sa začnú sťahovať. Krk držíme v neprirodzenej polohe a to často dlhší čas. Miestom zvýšeného preťaženie sa stáva oblasť medzi záhlavím a hornou časťou krčnej chrbtice, kde môže dochádzať k útlaku na artérie so všetkými následkami. 

Pre správnu funkciu mozgu je z fyziologického hľadiska dôležité okrem pravidelného a pomalého dýchania vnímať všetky fyziologické a psychické potreby. Dôležitá je pravidelná strava a dostatočný prísun vody a tekutín, tiež dostatok spánku.

Krivda či perfekcionizmus

Nepravidelné dýchanie a s ním spojená bolesť hlavy má okrem fyziologických príčin aj psychologický význam. Ten súvisí s blokovaním emócií a prežívania. Prežívanie môžeme blokovať z dôvodu pôsobenia stresových situácií, traumatizujúcich zážitkov, či naučených psychických obranných mechanizmov. 

Blokované emócie tiež úzko súvisia so zadržiavaním dychu v nádychu, dýchanie sa tak stáva z fyziologického hľadiska blokovaným. Dochádza k nedostatočnému prísunu kyslíka do obehového systému, môže dôjsť aj k sťaženiu trávenia. Trávenie a pravidelné dýchanie psychosomaticky spolu úzko súvisia, v žalúdku sa trávia okrem potravy aj naše myšlienky a emócie. V hladkom svalstve žalúdka sa nachádza druhý nervový vegetatívny systém.  Z psychologického hľadiska môžeme povedať, že psychicky môžeme emócie blokovať prílišným rozmýšľaním, nadmernou snaživosťou, cieľavedomosťou, prežívaním strachu, úzkosti, či obavami.

Osobnostné vlastnosti ako je napríklad perfekcionizmus, potreba po pochvale či ocenení, nízka sebahodnota, môžu viesť k aktivite zameranej na výkon. Nedostatok a deficit psychickej potreby si potrebujeme takzvane vykompenzovať a pri kompenzácii, čo je naučený psychický obranný mechanizmus, prestávame zvyčajne pravidelne dýchať. 

Bolesť hlavy z psychosomatického hľadiska tiež súvisí s vnútornými alebo so vzťahovými konfliktami. Vnútorný konflikt sa prejavuje napríklad tým, že neviete prijať skutočnosť alebo situáciu, v ktorej ste sa ocitli. Napríklad sa pohádate s manželom, ktorý vás neprávom z niečoho obviní a  nemáte priestor sa obhájiť, pretože vás nepočúva. Cítite sa ukrivdení. Môže Vás rozbolieť hlava, pretože neviete prijať negatívne myšlienky, prípadne emóciu pocitu krivdy, neschopnosť vyjadriť sa. Vaše dýchanie sa stáva nepravidelným.

V práci  vám dajú napríklad vyriešiť úlohu, ktorú si myslíte, že by mal riešiť niekto iný a vy sa cítite zaťažení, prípadne aj využití a pod. Vtedy vás môže rozbolieť hlava, lebo sa ťažšie stotožňujete so skutočnosťou, ktorú musíte splniť. Uvedomujete si pritom, že to nie je fér. Dostávate sa do frustrácie a prestávate pravidelne dýchať. Proces dýchania nemôže podporiť spracovanie vašich emócií, tráviaca sústava ich nevie takzvane „stráviť“. 

Podobne sa to môže diať aj ak chcete splniť úlohu perfektne. Chcete byť ocenení. Zabudnete pitom na svoje dýchanie, na pitný režim, neuvedomíte si, že sedíte pri počítači niekoľko hodín. Z reálnych psychosomatických príčin vás môže rozbolieť hlava.

Odporúčaním ako sa vyhnúť bolestiam hlavy je dodržiavať primerané množstvo a primerané tempo pri práci. Vedome a pravidelne dýchať, uvedomiť si dýchane počas práce. 

Zaraďte si do pracovného procesu oddychové prestávky, pohyb, aby ste sa mohli prejsť, prísť na iné myšlienky. Vnímajte svoje fyziologické potreby. Nemôžete ostať smädní a ani hladní. Nadýchnite sa niekoľkokrát pri otvorenom okne. Pustite svoj pohľad takzvane do diaľky, aby si oddýchli vaše oči. Dovoľte si zatvoriť oči na pár minút a oprite sa o stoličku celou svojou váhou.

Denné snenie, kedy sa zapozeráme do diaľky a nerozmýšľame pritom aktívne, je dobrý spôsob psychohygieny. Myseľ tak môže slobodne oddychovať, spomaliť.

Všímajte svoje ambície, ciele a motívy. Uvedomte si dôvod vašich ambícií a akú váhu v nich zohráva vaše ego.

Všímajte si svoje telo, či Vám nehovorí stop! 

Môže sa to prejaviť hlavne fyzicky, prvými signálmi môže byť mierny pocit  tlaku na spánkoch, bolesť alebo štípanie očí  a podobne.

Pri pretrvávajúcich a opakujúcich sa bolestiach,  je potrebné navštíviť neurológa.

Tento odborný blog napísala PhDr. Denisa Maderová

Psychologické a terapeutické centrum Sunrise, centrum psychosomatiky a celostnej medicíny

PhDr. Denisa Maderová

Klinická psychologička a psychoterapeutka (psychoterapia zameraná na telo – Biodynamická terapeutická škola). V praxi sa venuje diagnostike a terapii psychosomatických ochorení, ochoreniam spôsobeným stresom a psychickou traumatizáciou v ranom detstve. Vedie kurzy a zážitkové skupiny zamerané na terapiu raných psychotraumatických zranení a osobnostný rast, skupiny kreatívneho pohybu a tanca, uvoľňujúcich cvičení a terapeutických masáží, ktoré podporujú sebavyjadrenie, spontánnosť a vnútornú silu. Vo svojom prístupe vníma človeka ako celok jeho tela a duše. Vychádza z princípov a terapeutických postupov podľa biodynamickej psychológie a psychoterapie zameranej na telo. Zaujíma sa a študuje Tradičnú čínsku medicínu, preto tak ako v diagnostike, aj v terapii považuje za dôležité prepájať západnú medicínu s celostnou medicínou