Čo všetko má vplyv na formovanie stavby tela a na prežívanie bolesti pohybového aparátu

PhDr. Denisa Maderová


Frustrácia, stres či trauma z ranného detstva sa môžu negatívne prejaviť na pohybovom aparáte človeka. Kľúčových je pritom prvých 6 rokov života. Čo môžu rodičia urobiť preto, aby si dieťa so sebou do dospelého života neprinieslo aj neželané bolesti?

vplyv detstva na pohybovy aparat

Chrbtica je nosným pilierom, na ktorý sa čas po čase, od nášho narodenia až po súčasnosť, ukladajú všetky traumatické zážitky, stresové situácie a tiež výchovné prístupy našich rodičov, ktoré môžu mať tradíciu viacerých generácií. Tie sa potom podieľajú na formovaní nášho tela, a tiež na prežívaní bolesti chrbtice a pohybového aparátu z dôvodu nesprávneho držania tela, no tiež z nesprávneho rozloženia fyzických a psychických síl pri záťaži.

Ľudské telo reaguje na senzorické a pohybové podnety od narodenia. Prihováraním sa mamičky dieťaťu, vnímaním jej hlasu či gestikulácie sa dieťa učí napodobňovaním. Všíma si a reaguje na povahu rodičov ktorých kopíruje, reaguje na podnety, či ich priania. Vníma rodičov, ktorí ho v dobrom úmysle osobnostne tvarujú a ovplyvňujú.

Ranný vek dieťaťa je kľúčový

Z pohľadu duševného a tiež celkového zdravia, z hľadiska vývinu dieťaťa, považujeme za kľúčové obdobie, ktoré má vplyv aj na stavbu nášho tela, obdobie raného vývinu dieťaťa. Je to obdobie od narodenia, kde patrí tiež prenatálny vývin, až po cca 6 rok života. 

Z psychických potrieb sú v tomto období najdôležitejšie potreby, ako je prijatie dieťaťa ako takého, čo znamená chcené dieťa. Ďalej je to potreba bezpečia, s ktorým sa spája potreba po blízkom kontakte dieťaťa s matkou, kde patrí dotyk a objatie. Tiež sem patrí potreba akceptácie a autonómneho vyjadrenia dieťaťa, neskôr je to potreba sebavyjadrenia a slobody. 

Každé vývinové obdobie je charakteristické svojimi základnými psychickými a fyziologickými potrebami o ktorých ako prvý vo svojich psychoanalytických teóriách hovoril Sigmund Freud. Jeho vývinové teórie o psychické potreby doplnil jeho žiak Wilhelm  Reich a Reichov žiak Erik Erikson. Obaja za významné a najdôležitejšie v zmysle duševného zdravia a formovanie ľudskej osobnosti považovali sociálno-kultúrne prostredie do ktorého dieťa prichádza, a v ktorom vyrastá.

Frustrácia dieťaťa a jej vplyv na držanie tela

Wilhel Reich a jeho nasledovníčka Gerda Boyesen, skúmali vplyv frustrácie nenaplnených psychických a fyziologických potrieb aj na držanie tela a jeho konštitúciu. 

Podľa nich sa má naše telo a chrbtica tendenciu formovať charakteristicky do obranného fyzického panciera, a to v súvislosti s napĺňaním fyziologických a psychických potrieb, charakteristických pre jednotlivé obdobia raného vývinu. 

Ak u dieťaťa dochádza k prežívaniu frustrácie, konfliktu, či psychotraumy, dieťa prežíva negatívne emócie ako sú úzkosť a strach.  Dochádza tak u neho aj na úrovni fyzického tela k blokácii dýchania a k stiahnutiu tela v rámci jednotlivých segmentov. Blokácia dýchania neumožňuje dostatočnému okysličeniu tela a svalov, neumožňuje dieťaťu prežívať pozitívne emócie. Telo sa dostáva do takzvaného úľaku a stiahnutia sa v rámci svalov, šliach, a tiež kostí.  

Pokiaľ úľak u dieťaťa trvá dlhšie obdobie alebo sa často opakuje, vedie ku vzniku psychickej traumy, no taktiež sa telo naučí brániť charakteristickým obranným spôsobom, vytvorí si takzvaný „obranný“ pancier v podobe stiahnutia, či napätia svalov, šliach a tiež kostí, ktorým sa chráni pred hroziacim nebezpečenstvom. 

Pre konkrétne obdobia ranného detstva sú charakteristické psychické obrany a reakcie na frustráciu dieťaťa, ktoré majú vplyv tiež na konštitúciu a formovanie tela. Čím je dieťa menšie, tým je jeho reakcia na frustráciu pudovejšia a inštinktívna. Na hroziace nebezpečenstvo reaguje jeho telo úľakom a stiahnutím svalov dovnútra. V neskoršom vývinovom období s rozvojom reči a myslenia, keď si dieťa začína uvedomovať seba, sú psychické obrany viac rozumové a racionálnejšie.  

drzanie tela detiÚzkosť ako základná emócia

Z toho vyplýva, že úzkosť je základná emócia, ktorú máme v istej miere všetci. Je psychickou obranou nášho tela, reakciou na hroziace nebezpečenstvo. Emocionálnym prežívaním je prepojená s telom a siaha až na fyzickú úroveň tela. Preto si naše telo všetky rané traumy pamätá. 

Ak sa ocitneme v situácii ohrozenia v dospelom veku, reagujeme úplne rovnakým mechanizmom, to znamená, že sa naše telo fyzicky stiahne do kŕča, prípadne stuhne. Takto sa formuje aj konštitúcia a držanie nášho tela a tiež charakter. Pod vplyvom prežívaných stresových a záťažových situácií v živote, pod vplyvom frustrácie z nedostatku psychických potrieb, ktoré potrebuje dieťa prirodzene pre svoj zdravý psychický a tiež somatický vývoj v ranom vývinovom období, a ktoré potrebujeme mať naplnené aj v dospelom veku, sa formuje aj naša konštitúcia tela. Prežívanie negatívnych emócií má vplyv na celý náš organizmus, jeho metabolizmus a tiež na nervový, hormonálny a lymfatický systém.

Z hľadiska dedičnosti a psychogénnych vplyvov na dieťa, kde patrí frustrácia, stres a psychotraumamôžeme povedať,  že rodičia z dôsledku ich rannej traumatizácie môžu rovnakým spôsobom traumatizovať svoje deti tak, ako boli traumatizovaní oni sami. Tak sa potom ich deti či už povahovo, no taktiež stavbou tela môžu na nich podobať. Samozrejme, že tu zohráva rolu aj genetická dispozícia a dedičnosť, z psychologického hľadiska je to temperament dieťaťa, s ktorým sa dieťa narodí. Preto sa často stáva, že pri výchove súrodencov rovnakým spôsobom, môže byť vplyv výchovy a jej negatívny dopad súrodencov rozdielny.

Vplyv základnej školy a puberty

Ďalším obdobím, dôležitým pre vývin dieťaťa, ktoré má psychosomatický vplyv na formovanie stavby tela a chrbticu, je začiatok školskej dochádzky ‒ základná škola

Dieťa sa začína učiť novým zručnostiam a návykom, no tiež sa stretáva s pravidlami a s obmedzením slobody. Učí sa určitým návykom a zvykom, ktoré môžu pozitívne, no tiež negatívne vplývať na jeho organizmu a stavbu tela. Preto je v tomto období veľmi dôležitý pohyb a rozvíjanie dieťaťa v pohybovej aktivite primerane rozvíjaniu jeho rozumových schopností. Vývoj psychicky a motoriky dieťaťa by mal byť v rovnováhe. Inak sa chrbtica môže začať kriviť, svaly sa nemajú možnosť správne sa vyvíjať. 

V období puberty sa začína telo meniť hlavne pod vplyvom hormonálnych zmien. U dievčat sa začína meniť postava najmä z hľadiska priberania na váhe alebo pribúdaním tuku v určitých partiách tela. Dievčatá sa začínajú hanbiť, že sa im zväčšia prsia, kedy zo snahy ukryť tieto ich danosti sa začnú hrbiť a tlačiť ramená dopredu. To im môže spôsobiť problém s chrbticou a v správnom držaní tela. Nadmerná snaha cvičiť a zvýrazniť určité oblasti tela ako je napríklad hrudník môže tiež prispieť k nerovnováhe rozloženia svalov a k oslabeniu krížnej chrbtice. Nerovnováha v preťažovaní hornej časti tela môže viesť k určitej nestabilite a oslabeniu oblasti nôh a členkov, čo neskôr vedie k ľahkému vyvrtnutiu členkov a k nestabilite. Nesprávny a nestabilný postoj tiež charakterizuje prežívanie určitej neistoty a vnútornú nestabilitu. Preto podporou správneho držania tela, zmenou fyzických návykov a správnym cvičením, môžeme ovplyvniť a posilniť aj povahové vlastnosti osobnosti človeka.

Z psychosomatického hľadiska môžeme potvrdiť, že cez telo, uvedomením si jeho nesprávneho držania, cvičením a zmenou pohybu, či postoja tela, je možné meniť a ovplyvniť aj našu psychiku a meniť tak charakter a povahové vlastnosti človeka. Rovnako to patrí aj opačne.

Podporením správneho držania tela cvičením, uvedomením si zlých návykov, ktoré vedú k bolesti chrbtice, môžeme podporiť aj naše slabé stránky a povahové vlastnosti, napríklad sebavedomie,  sebavyjadrenie, spontánnosť, kreativitu, či podporiť autonómnosť osobnosti človeka. Tiež môžeme posilniť našu trpezlivosť, rozvinúť svoju citlivosť, spoznať a prijať určité fyzické limity tela, a tak podporiť sebaprijatie, schopnosť pokory a sebareflexiu.

Stres ako príčina ochorení

Stres a stresujúce prostredie v súčasnej dobe patria medzi hlavné príčiny psychických, no tiež somatických ochorení.  Prežívanie negatívnych emócií má vplyv na celý organizmus.

Patria sem aj bolesti pohybového aparátu na všetkých jeho úpravniach. Udržanie si rovnováhy medzi mentálnou aktivitou a pohybovou aktivitou považujeme v súčasnom stresovom období za základ tak ako psychického, aj somatického zdravia.  

Dostatok času tráveného na čerstvom vzduchu, či v prírode, venovanie sa športovým aktivitám v každom veku v súčinnosti s vitalitou a s vekom človeka, by malo byť súčasťou každého z nás.

Možno sa zhodneme v tom, že vytrvalostné športy patria viac do obdobia mladšieho veku a mladosti. Človek sa potrebuje hýbať, rozvíjať, realizovať. Pohyb mu pomáha uvoľňovať endorfíny a hormóny šťastia. Má chuť smerovať dopredu.

Pomalšie športy, ktoré však zároveň pomáhajú okysličiť telo a mozog, rozhýbať ho na úrovni svalov a kostí rovnomerne, ako je napríklad rýchla chôdza, turistika, joga alebo Čchi kung, patria viac do obdobia stredného, či staršieho veku. Napomáhajú tiež k uvedomovaniu si seba samého, k osobnostnému dozrievaniu a empatii tak ako ku sebe, aj ku ostatným, pomáhajú k psychickej rovnováhe.

Správna životospráva, denný režim, dostatok spánku a tiež regenerácia tela a oddych, je základom rovnováhy nášho tela. Venovať sa tomu, čo máme radi s radosťou, no tiež s určitou mierou, nie za účelom dosahovať výkony, považujeme za rovnováhu.Stretávať  sa s priateľmi, no tiež si dopriať chvíľu osamote, považujeme za rovnováhu.

Z hľadiska psychickej a fyzickej stability má mať všetko v živote svoju mieru. Preto slovo -Umiernenosť, by malo byť prítomné v našom živote aj vtedy, ak sa snažíme dosiahnuť svoje túžby, či ideály. Iba tak sme schopní si uvedomiť akou rýchlosťou kráčame, iba tak sme sa schopní zastaviť,  spomaliť alebo aj pridať. Ak sa správame umiernene, nestratíme reálny úsudok a „ pôdu pod nohami.“  V inom prípade telo vystavujeme stresu a nerovnováhe, hoci si to nemusíme vôbec uvedomovať.

Tento odborný blog napísala PhDr. Denisa Maderová

Psychologické a terapeutické centrum Sunrise, centrum psychosomatiky a celostnej medicíny


PhDr. Denisa Maderová

Klinická psychologička a psychoterapeutka (psychoterapia zameraná na telo – Biodynamická terapeutická škola). V praxi sa venuje diagnostike a terapii psychosomatických ochorení, ochoreniam spôsobeným stresom a psychickou traumatizáciou v ranom detstve. Vedie kurzy a zážitkové skupiny zamerané na terapiu raných psychotraumatických zranení a osobnostný rast, skupiny kreatívneho pohybu a tanca, uvoľňujúcich cvičení a terapeutických masáží, ktoré podporujú sebavyjadrenie, spontánnosť a vnútornú silu. Vo svojom prístupe vníma človeka ako celok jeho tela a duše. Vychádza z princípov a terapeutických postupov podľa biodynamickej psychológie a psychoterapie zameranej na telo. Zaujíma sa a študuje Tradičnú čínsku medicínu, preto tak ako v diagnostike, aj v terapii považuje za dôležité prepájať západnú medicínu s celostnou medicínou.