Ako vplývajú na naše telo strach a úzkosť?

PhDr. Denisa Maderová


Naše telo reaguje na vonkajšie podnety okrem fyziologickej reakcie aj emocionálne. Z psychosomatického hľadiska je známe, že každá emócia ktorú prežívame, vyvolá v tele aj fyzický pocit. Ten v psychológii a v medicíne nazývame symptóm. Napríklad pri často prežívanej emócii strachu, či úzkosti telo reaguje stiahnutím svalov, trasením, neuro-vegetatívnymi prejavmi, ako je nával tepla alebo aj potenie, zvýšenie krvného tlaku, búšenie srdca, prežívanie pocitu chladu alebo zimnica.

Strach, úzkosť a bezmocnosť sú emócie, ktoré z pohľadu psychoterapie zameranej na telo a psychosomatiky vplývajú negatívne na naše telo, jeho orgány, na štruktúru tela ako sú svaly, šľachy, či kosti. Pri prežívaní hnevu sa svaly napnú. Tým nadobudnú veľkú silu, ktorú si však človek nemusí uvedomovať. Preto je dôležité vedieť svoj hnev v tele vedome regulovať. To všetko sa deje prostredníctvom sebareflexie, vedomého dýchania a racionálnej sebakontroly, kedy konáme takpovediac „uvážene, či umiernene“.

Pri dlhodobom prežívaní negatívnych emócií podľa Boyesen, zakladateľky Biodynamickej psychológie a na telo zameranej psychoterapie, trpia aj naše svaly, šľachy, kosti a kĺby. Ak prežívame strach, úzkosť, pocit bezmocnosti, či hnev, máme tendenciu dýchať plytko alebo nepravidelne. Zadržiavame pritom dych alebo ostávame viac v nádychu. Menej vydychujeme. Týmto spôsobom sa zároveň málo pohybujeme alebo sa pohybujeme iba v určitých stereotypoch.

Ak prežívame úzkosť alebo strach dlhšie obdobie, väčšinou dochádza ku takzvanému „zmrazeniu tela“, čo je dôsledkom dlhodobo pôsobiaceho stresu, či traumatickej udalosti. Pri prežívaní strachu a úzkosti naše telo nie je dostatočne okysličené, kedy dochádza ku vzniku blokov v jeho bunkách, v tkanivách a taktiež v orgánoch. Napríklad pri nedostatočnom okysličení kostí dochádza ku ich zvápenateniu a neskôr k lámavosti. Pod vplyvom prežívanej úzkosti, či strachu telo zaujíma svoju typickú pozíciu stiahnutím sa dovnútra alebo do kŕča. Pri dlhodobom prežívaní strachu, či úzkosti, záťažovej životnej situácie, či krízy sa časom začne deformovať. V kĺbových spojeniach sa hromadí zápalová tekutina a toxíny. Ak sa nepohybujeme a ostaneme v určitej polohe tela alebo v kŕči dlhšie obdobie, nedochádza k okysličeniu tkanív a k prirodzenému toku lymfy. Vznikajú tak napríklad artrózy, či k degenerácia kĺbov. Tento proces sa rovnako deje aj na celej chrbtici, ako aj vo vnútorných orgánoch, ktoré sa pod vplyvom zadržiavaných emócií blokujú a začnú byť časom choré.

Tento odborný blog napísala PhDr. Denisa Maderová

Psychologické a terapeutické centrum Sunrise, centrum psychosomatiky a celostnej medicíny


PhDr. Denisa Maderová

Klinická psychologička a psychoterapeutka (psychoterapia zameraná na telo – Biodynamická terapeutická škola). V praxi sa venuje diagnostike a terapii psychosomatických ochorení, ochoreniam spôsobeným stresom a psychickou traumatizáciou v ranom detstve. Vedie kurzy a zážitkové skupiny zamerané na terapiu raných psychotraumatických zranení a osobnostný rast, skupiny kreatívneho pohybu a tanca, uvoľňujúcich cvičení a terapeutických masáží, ktoré podporujú sebavyjadrenie, spontánnosť a vnútornú silu. Vo svojom prístupe vníma človeka ako celok jeho tela a duše. Vychádza z princípov a terapeutických postupov podľa biodynamickej psychológie a psychoterapie zameranej na telo. Zaujíma sa a študuje Tradičnú čínsku medicínu, preto tak ako v diagnostike, aj v terapii považuje za dôležité prepájať západnú medicínu s celostnou medicínou.