Čo môžu spôsobiť stres a náročné zamestnanie | 7. 11. 2018

Ďalší neduh, ktorý prináša táto doba, je stres. Sú na nás kladené nároky v pracovnom i rodinnom živote, vnímame ho každý deň pri sledovaní správ, v udalostiach okolo nás. Akútna – náhla bolesť chrbta zvyčajne nevyvolá psychické či emocionálne prejavy, vnímame ju proporcionálne intenzite podnetu. Ale ak pretrváva dlhšie ako osem týždňov, stimul bolestivosti sa v centrálnych nervových štruktúrach rozširuje. Pacient sa stáva hypersenzitívny na podnety. Táto chronická bolesť postupne vyvoláva zmeny nálady a správania – úzkosť, neurotizáciu, frustráciu a často vedie až k depresii.

Samotné svaly veľmi citlivo reagujú na emócie. Asi najviac tie šijové. Jednak ich preťažujeme pri sedavom spôsobe práce a tiež pri dýchaní. Musíme si uvedomiť a naučiť sa, že sú len pomocnými dýchacími svalmi a nemali by prebrať úlohu tých hlavných – bránice a medzirebrových svalov.

Okrem stresu sú dnes na náš pohybový aparát kladené aj nároky z fyzickej stránky. Pracujeme vo vynútenej polohe – sedíme, ale aj dlhé hodiny prekladáme tovar v predajni, šoférujeme, dvíhame a prenášame bremená, stojíme. Niektoré z týchto polôh sú náročnejšie na náš pohybový aparát, niektoré ho zaťažujú menej. Závisí to aj od predchádzajúcej „pohybovej histórie“ zamestnanca (či prekonal nejaké úrazy, mal ťažkosti – bolesť chrbta, či má aj objektívne zmeny štruktúry – „výrastky chrbtice“, „vysunutú platničku“). Je dôležité, aby sa akákoľvek pohybová – pracovná záťaž vykonávala tak, aby kĺby aj chrbtice boli čo najekonomickejšie zaťažované, aby sama chrbtica mohla plniť svoju nosnú funkciu. Tomu učí „škola chrbta“. Potrebné je teda sedieť, otáčať sa, dvíhať bremeno a robiť iné pracovné činnosti čo najsprávnejšie. A podľa možnosti ich meniť. Ak v práci sedíte, môžete vymeniť stoličku občas za fitloptu, každú hodinu sa postaviť, urobiť niekoľko krokov. Ak máte jednostrannú, fyzicky namáhavú prácu, mali by ste ju kompenzovať, napr. cvikmi, prípadne meniť pracovné stereotypy (napr. záhradník hodinu sadí, potom ide hrabať). A treba myslieť nielen na relax pohybový, ale aj psychický. Napríklad prechádzka v prírode, chôdza, tanec, plávanie, ľahká masáž...

Tento odborný blog napísala MUDr. Eva Dúbravová, rehabilitačná lekárka.

zavrieť

Tieto stránky využívajú cookies. Ich ďalším používaním súhlasíte s využívaním cookies. Prečítajte si informácie o tom, ako cookies používame a ako ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača. Rozumiem Viac informácií

Sledujte nás na Facebooku

Sledujte nás na Facebooku