Vplyv dýchania na stavbu tela a na psychiku

PhDr. Denisa Maderová


Telo je autonómne sa regulujúci systém. Je dokonalé svojou funkciou viac ako akýkoľvek technický výrobok, či počítač. K tomu, aby mohol človek a jeho telo správne fungovať, potrebuje mať uspokojené všetky základné fyziologické a psychické potreby.

Základnou fyziologickou potrebou, ktorá úzko súvisí aj s prežívaním emócií je dýchanie. Gerda Boyesen, zakladateľka biodynamickej a na telo zameranej psychoterapie tvrdí, že prostredníctvom dýchania, nádychom a hlavne dlhším výdychom smerom dole do tela, okysličujeme všetky bunky v tele. Tie sa podľa nej prostredníctvom dýchania obnovujú a vitalizujú. Dýchanie je taktiež základom pre všetky životné funkcie a orgány tela aj podľa Tradičnej čínskej medicíny. Je základom všetkých uvoľňujúcich, harmonizačných a relaxačných techník.

Kyslík v tele okysličuje krv, tá jednotlivé orgány, prostredníctvom dýchania dokonca prebieha i trávenie, látková výmena v tele, celkový metabolizmus. Lymfatický systém z tela potom vylučuje toxíny cez pot a urogenitálny systém.  

Dostatočné okysličovanie tela a dýchanie je však ovplyvňované našim prežívaním a emóciami. Tie vplývajú na hĺbku a intenzitu tak ako nádychu, aj výdychu. Malé dieťa dýcha prirodzene a primerane rýchlo. Strach, úzkosti, všetky prežívané traumy, stres a obmedzenia, príkazy a zákazy rodičov zrýchľujú naše dýchanie a robia ho plytkým, a tak nedostatočným. To všetko sa odzrkadľuje aj na zdraví jednotlivých orgánov tela, svaloch a kostiach.

Gerda Boyesen sa zaoberala skúmaním jednotlivých segmentov tela a ich psychosomatickým významom. Zistila, že naše zdravie a funkcia jednotlivých orgánov závisí od spontánneho a plynulého toku dychu. Pokiaľ je dýchanie plytké, nepravidelné alebo zadržiavané v nádychu s veľmi krátkym výdychom, vznikajú v tele bloky, fyziologicky nazývané spazmy, ktoré sa inak prejavujú stiahnutím, či napätím v určitej časti tela (segmentu). Tieto napätia smerujú od povrchu kože cez svaly až ku kostným tkanivám. Blok, ktorý v tele vznikne, sa potom manifestuje charakteristickým - chybným držaním tela a neskôr bolesťou. Boyesen zistila, že pri pravidelnom, primerane hlbokom dýchaní sa okysličuje celé telo rovnomerne a  nevznikajú v ňom bloky.

Wilhem Reich a neskôr Gerda Boyesen nazvali toto stiahnutie svalov, šliach a kostí - obranným pancierom tela. Ten má okrem somatického významu aj psychologický význam. Má podobu nevyjadrených psychických potrieb a emócií, ktoré spôsobujú v človeku konflikt, či frustráciu. Konflikt má za následok vznik neurózy a neurotického obranného panciera, ktorý sa manifestuje aj fyziologicky v rámci konštitúcie tela, a ktorý môže stáť za prejavom mnohých psychických a tiež somatických ochorení.

Psychoterapia zameraná na telo svojim terapeutickým prístupom pracuje na odstránení tohto obranného panciera, presnejšie povedané na podpore spontánneho dýchania, ktoré ovplyvňuje aj na naše emócie. Prostredníctvom dýchania a regulácie emócií terapeut podporuje v človeku spontánne obranné mechanizmy tela a psychiky.

Medzi metódy, ktoré psychoterapia zameraná na telo využíva patrí napríklad vegetoterapia, focusing, imaginatívne techniky, regres a iné verbálne a neverbálne terapeutické metódy. Taktiež sú to uvoľňujúce a relaxačné techniky, biodynamické masáže a deep draining masáže, ktoré podporujú samouzdravujúce mechanizmy tela.

Psychoterapia zameraná na telo pracuje na vyriešení neurotického konfliktu v človeku, ktorú u neho spôsobili primárne jeho rodičia alebo iné dôležité autority v živote. Naučil sa tak svoje potreby v sebe potláčať alebo kompenzovať.

Neurotický charakterový obranný pancier tela zosobňuje okrem fyziologicky charakteristickej konštitúcie tela aj psychické osobnostné vlastnosti a charakter osobnosti človeka.

Charakter človeka môžeme považovať za zrelý alebo aj harmonický, ak je konštitúcia tela v zmysle svalového napätia a jeho tonicity, pružnosti tkaniva, pomeru väziva, svalov a tuku v tele primerane zastúpená, dýchanie je voľné a pravidelné.

Nezrelý alebo aj neurotický charakterový obranný pancier tela sa môže vyznačovať svojou nedostatočnosťou v zmysle svalového napätia, môže v ňom prevládať väzivo alebo tukové tkanivo, telo môže byť viac ochabnuté alebo napäté v rámci jednotlivých segmentov svalov a  kostí. Človek s neurotickým charakterovým obranným pancierom môže prežívať intenzívny strach a úzkosti, ktoré vyvolávajú stuhnutosť v kostiach a svaloch, tá zas spôsobuje bolesť a vnútornú nervozitu. V zmysle vitality sa môže cítiť slabší a bez energie, osobnostne je viac úzkostlivý, má strach a obavy zo samoty. Môže trpieť úzkostnými a depresívnymi stavmi. Jeho dýchanie je väčšinou plytké a nepravidelné, z obranných mechanizmov u neho prevládajú nezrelé formy obranných mechanizmov ako napríklad rezignácia, popretie, únik, regres a iné.

 

Neurotický charakterový obranný pancier, ktorý sa vyznačuje silnou konštitúciou tela má zadržiavané napätie vo svaloch a v šľachách, osobnostne sa prejavuje viac v kompenzovaní nenaplnených potrieb. Z psychologického hľadiska je to napríklad princíp moci. Osobnosť tak kompenzuje svoje nenaplnené potreby silou a veľkou snaživosťou. Svoje ciele ako aj svoju osobu si často idealizuje, môže častokrát prežívať pocity bezmocnosti, pretože má strach, že si ho inak nikto nevšimne alebo neocení. Väčšinou za jeho obrannými mechanizmami je strach zo zlyhania a z nedocenenia. Jeho dýchanie býva často zadržiavané v nádychu alebo blokované.

 

Z praxe môžem povedať, že každý človek v živote zažíva určitú traumatizáciu v ranom detstve, pretože dokonalá výchova neexistuje. Vytrvalou prácou na svojom životnom príbehu, nadobúdaním nových životných skúseností, zdolávaním životných prekážok a neúspechov, venovaním sa osobnostnému rastu, duchovnému a transperonálnemu nazeraniu na život môžeme prispieť k harmonizácii charakteru našej osobnosti, a tak aj k podpore zdravia.

Tento odborný blog napísala PhDr. Denisa Maderová

Psychologické a terapeutické centrum Sunrise, centrum psychosomatiky a celostnej medicíny

 

PhDr. Denisa Maderová

Klinická psychologička a psychoterapeutka (psychoterapia zameraná na telo – Biodynamická terapeutická škola). V praxi sa venuje diagnostike a terapii psychosomatických ochorení, ochoreniam spôsobeným stresom a psychickou traumatizáciou v ranom detstve. Vedie kurzy a zážitkové skupiny zamerané na terapiu raných psychotraumatických zranení a osobnostný rast, skupiny kreatívneho pohybu a tanca, uvoľňujúcich cvičení a terapeutických masáží, ktoré podporujú sebavyjadrenie, spontánnosť a vnútornú silu. Vo svojom prístupe vníma človeka ako celok jeho tela a duše. Vychádza z princípov a terapeutických postupov podľa biodynamickej psychológie a psychoterapie zameranej na telo. Zaujíma sa a študuje Tradičnú čínsku medicínu, preto tak ako v diagnostike, aj v terapii považuje za dôležité prepájať západnú medicínu s celostnou medicínou.