Psychosomatický význam jednotlivých segmentov tela z pohľadu psychoterapie zameranej na telo

PhDr. Denisa Maderová


Psychosomatickému významu pohybového aparátu a jeho jednotlivým segmentom sa venovala nórska psychologička a fyzioterapeutka Gerda Boyesen. Zakladateľka Biodynamickej psychológie a na telo zameranej psychoterapie.

      Z pohľadu psychoterapie zameranej na telo a psychosomatiky považujeme hlavu za centrum našej mysle, racionálneho uvažovania, rozumu. Príliš veľké rozmýšľanie, no taktiež neprijímanie myšlienok, ktoré sa nám nepáčia, prípadne sa im bránime, môže spôsobiť bolesť hlavy, či migrénu. Negatívne myšlienky tiež majú vplyv na trávenie, pretože v žalúdku je druhý nervový vegetatívny systém, ktorý má za úlohu nielen trávenie potravy, ale aj našich emócií a myšlienok. Ak nevieme nejakú myšlienku prijať, prejaví sa to buď bolesťou hlavy alebo aj bolesťou žalúdka.

      Krčná chrbtica je zas časťou tela, ktorá drží hlavu, ale zároveň ju spája s telom. Pokiaľ bolí krčná chrbtica, väčšinou sa časom vyskytnú aj bolesti hlavy alebo krížnej chrbtice, hrudníka a dolnej časti tela. Býva častokrát zaťažená zlým držaním, napríklad pri sedavom zamestnaní alebo prácou na PC. Ak hlavu skloníme, v psychosomatickom význame to znamená pokoru, ale aj poníženie. Ak ju zdvihneme, naznačuje to sebavedomie, aktívne vnímanie a záujem, ale aj pýchu. Správne zvolený prístup k životným situáciám si vyžaduje istú dávku sebareflexie. Ak v sebe dostatočne zregulujeme svoju snaživosť alebo aj poddajnosť, krčná chrbtica nás môže prestať bolieť.

     Ramená sú časťou tela na ktorých sú naložené všetky naše bremená, či starosti. Tie môžu byť tak ako citové aj pracovné, do ktorých sa ponárame väčšinou emocionálne, až napokon prekročia naše hranice. Preto sa pri bolesti ramien treba opýtať samého seba, či to všetko čo mám na starosti alebo sa preto trápim, je dôležité plniť. Môžem si dovoliť povoliť, oprieť sa a ku všetkému zaujať objektívny odstup? Dať si čas, dokončiť všetko postupne, prípadne to môžem aj odmietnuť? Som dôležitý aj Ja alebo iba ten druhý a všetko ostatné?

      S ramenami úzko súvisia lopatky a zadná časť hrudníku, kde sídli naše srdce a pľúca. Častokrát ich bolesť súvisí s emočnou záťažou, ktorou môže byť tak ako nenaplnený citový život, vzťahové problémy a z nich vyplývajúca emočná záťaž, aj príliš empatický prístup k pracovným povinnostiam, ktorý súvisí s odovzdaním sa práci. Napríklad, ak pracujem veľa, aby som šéfovi dokázala, že som dosť dobrá.

Pokiaľ znášate dlhodobé prekročenie vašich hraníc a nevyjadrujete pritom aj svoj hnev, môže vás bolieť časť pod lopatkou alebo medzi lopatkami. Väčšinou je za tým potlačený hnev, ktorý si nedovolíte priznať alebo vyjadriť.

      Krížová oblasť súvisí s výkonnosťou ako takou a zároveň s tlakom na seba, čo sa týka výkonu a výdrže. Kríže často bolia ľudí, ktorí sú cieľavedomí a snažia sa vydržať pri práci tak fyzickej, ako aj psychickej. Avšak všetko robia na úkor seba. Ak si uvedomia, že sa do práce nemusia príliš tlačiť, pretože ten tlak si na seba vyvíjajú sami, bolesť chrbta sa môže zmenšiť alebo aj odstrániť. Nesmú však mať pritom strach zo svojho zlyhania. Psychologicky môžeme povedať, že za bolesťou krížov a tlakom na seba sa častokrát skrýva výchova rodičov podporujúca u dieťaťa výkon.

      Oblasť panvy súvisí so sexualitou, s tvorivosťou, s dynamikou v pohybe. S pružnosťou a so sebavyjadrením. Taktiež však s obmedzením v sebavyjadrení, s potlačením seba a svojej spontánnosti. Môže naznačovať istú rigiditu, ktorá však súvisí s výchovnými postupmi a výchovou, ktorá bola vo väčšine prípadov vedená výchovou k poslušnosti. Panvu považujeme psychosomaticky celkovo ako oblasť sily muža a ženy. Súvisí s reprodukciou a sexualitou i so ženskosťou a s mužskosťou. Odzrkadľuje vzťah ku svojmu pohlaviu a k prijímaniu seba ako ženy, či muža. Tak isto psychosomaticky do tejto oblasti patrí oblasť stehien. Citlivá časť na dotyk, a taktiež ublíženie dotykom. Ženy, ktoré majú ženské problémy, by si mali položiť otázku, či sa prijímam ako žena. Alebo taktiež, či sa nehnevám na seba, na svoju mamu. Muž si by mal položiť podobnú otázku a riešiť svoj vzťah s otcom.           

      Kolená sa spájajú s egom a s jeho silou. Taktiež s pýchou, či slabosťou, so strachom alebo s príliš silnou, prehnanou silou vo forme moci, bez sebareflexie. Človek sa snaží ísť dopredu aj keď má strach alebo si naopak až nadmieru verí. Kolená ho začnú bolieť, keď svoje limity presiahne, začne na seba tlačiť, alebo aj ak nevie prijať niečo, čo nemôže zdolať.

      Oblasť lýtok súvisí so slobodou, s prežívaním slobody v živote, s možnosť slobodne sa hýbať. Bolesť v lýtkach tak môže súvisieť s obmedzením v slobodnom pohybe a s obmedzením slobody v akomkoľvek slova zmysle. Človek by sa mal pri bolesti v lýtkach zamyslieť na tým, či to čo robí a ako žije, nie je statické a či by to nemal zmeniť. Častokrát je za bolesťou v lýtkach frustrácia a obmedzenie v tom, čo by som chcel urobiť.

      Členky hovoria o stabilite, o pružnosti, no taktiež o strnulosti a neistote určité životné situácie ustáť. Pri výrone členkov by sme sa mali zamyslieť nad tým, či máme situáciu v ktorej sa nachádzame pod kontrolou alebo takzvane lietame v oblakoch.

      Celé chodidlo napovedá o stabilite a o stabilnom postoji, či o pevnom státí na zemi. Psychosomaticky hovorí nie iba o státí na zemi, ale hlavne o uzemnení človeka, jeho emócií, či myšlienok. Samotné myšlienky a emócie totiž spôsobujú pohyb smerom hore, kedy môžeme ľahko naletieť a byť ovplyvnení ilúziami.

Tento odborný blog napísala PhDr. Denisa Maderová

Psychologické a terapeutické centrum Sunrise, centrum psychosomatiky a celostnej medicíny


PhDr. Denisa Maderová

Klinická psychologička a psychoterapeutka (psychoterapia zameraná na telo – Biodynamická terapeutická škola). V praxi sa venuje diagnostike a terapii psychosomatických ochorení, ochoreniam spôsobeným stresom a psychickou traumatizáciou v ranom detstve. Vedie kurzy a zážitkové skupiny zamerané na terapiu raných psychotraumatických zranení a osobnostný rast, skupiny kreatívneho pohybu a tanca, uvoľňujúcich cvičení a terapeutických masáží, ktoré podporujú sebavyjadrenie, spontánnosť a vnútornú silu. Vo svojom prístupe vníma človeka ako celok jeho tela a duše. Vychádza z princípov a terapeutických postupov podľa biodynamickej psychológie a psychoterapie zameranej na telo. Zaujíma sa a študuje Tradičnú čínsku medicínu, preto tak ako v diagnostike, aj v terapii považuje za dôležité prepájať západnú medicínu s celostnou medicínou

Mohlo by Vás zaujímať

Ľudia, ktorí čítali tento článok tiež ich zaujímalo.