Emócie a rozum: „chcem alebo musím?”

PhDr. Denisa Maderová


Priznajte si, koľkokrát počas dňa si dávate otázku, ktorá sa zdá prirodzená „čo naozaj chcem a čo musím urobiť“. Rozlíšiť, čo chcem a čo musím, je niekedy ťažké.

A v tom spočíva kameň úrazu. Váš zamestnávateľ sa nepýta, či chcete, ale prevažne hovorí, že musíte niečo urobiť. Rovnako pri rozhodovaniach v medziľudských vzťahoch sa zvyčajne nepýtate sami seba, či chcete niečo pre niekoho urobiť, ale či musíte. Vôľa a naše vôľové vlastnosti v tomto prípade dostávajú slušne zabrať. Všetko je založené na racionálnych vysvetleniach.

Na druhej strane máme emócie. Emócie môžeme z psychosomatického hľadiska prirovnať k ženskej časti a rozum k mužskej časti nášho organizmu a osobnosti. Máme ich preto, lebo pochádzame zo spojenia bytostí muža a ženy, ktoré sú prirodzene fyziologicky, hormonálne a taktiež osobnostne rozdielne. Dieťa vychovávajú zvyčajne obaja rodičia. Tí sú pre neho aj výchovným vzorom v charakteristickom správaní a osobnostných vlastnostiach, ktoré patrí ich pohlaviu a pohlavným roliam. Tie sú vo väčšej miere dedičné a taktiež kultúrne ovplyvnené. Výchovné vplyvy a to, ktorý rodič je vo výchove pre dieťaťa dominantný či dôležitejší, má za následok, že u dieťaťa bude neskôr prevládať určitá zložka jeho osobnosti. Obidve časti, muž a žena, v nás však potrebujú byť v rovnováhe.

Emócie sú v našom živote akceptované prevažne v citovej oblasti a tá na pracovisko nepatrí. Preto všetky emócie súvisiace s rozhodovaním v práci musia ísť bokom. Nastupuje rozum a jeho racionálna kontrola a taktiež psychické vlastnosti, ako je vytrvalosť, húževnatosť a cieľavedomosť. Všetky tieto vlastnosti sú výborné, pokiaľ sa nimi nesnažíme dokazovať si už spomínaný pocit, ktorý podporuje jednu z našich základných psychických potrieb: „Som dobrý.“

Podobne to platí aj v medziľudských vzťahoch, kedy nechceme toho druhého sklamať, či stratiť a preto urobíme všetko preto, aby nás mal rád.

PhDr. Denisa Maderová

Psychologické a terapeutické centrum Sunrise, centrum psychosomatiky a celostnej medicíny


PhDr. Denisa Maderová

Klinická psychologička a psychoterapeutka (psychoterapia zameraná na telo – Biodynamická terapeutická škola). V praxi sa venuje diagnostike a terapii psychosomatických ochorení, ochoreniam spôsobeným stresom a psychickou traumatizáciou v ranom detstve. Vedie kurzy a zážitkové skupiny zamerané na terapiu raných psychotraumatických zranení a osobnostný rast, skupiny kreatívneho pohybu a tanca, uvoľňujúcich cvičení a terapeutických masáží, ktoré podporujú sebavyjadrenie, spontánnosť a vnútornú silu. Vo svojom prístupe vníma človeka ako celok jeho tela a duše. Vychádza z princípov a terapeutických postupov podľa biodynamickej psychológie a psychoterapie zameranej na telo. Zaujíma sa a študuje Tradičnú čínsku medicínu, preto tak ako v diagnostike, aj v terapii považuje za dôležité prepájať západnú medicínu s celostnou medicínou.