Čo môžu spôsobiť chrbtu zlozvyky z detstva

MUDr. Eva Dúbravová


Ak mám začať zlozvykmi, ktoré by mali mať vplyv na chrbát, a mojím detstvom, vynechala by som predponu zlo. Neboli počítače, televízia bola v plienkach, lietali sme po dvore do noci.

zlozvyky detstva

Ak chcel niekto hrať futbal alebo sa venovať napríklad atletike a nebol úplné „poleno“, neviem si predstaviť, že by ho tréner nezobral do toho svojho tímu. Že by niekoho vozili do školy autom, na to sa nepamätám. Do školy sme chodili ešte pred vyučovaním, aby sme napríklad „skákali gumu, škôlku, švihadlo“. Až dnes si uvedomujem, aké sú takéto hry dobré na koordináciu. V škole sme museli sedieť vystretí, často s rukami za chrbtom, cez prestávku zasa chodiť dookola po chodbe. Hodiny telocviku boli naozaj o cvičení, o jednotlivých športoch. Spomínam si, ako som si ja – volejbalistka – na tréningoch tajne trénovala gymnastickú zostavu (a nebola ľahká), lebo mi z nej hrozila horšia známka ako jednotka.

zlozvyky deti

Ak sa pozerám na dnešné deti z tohto uhla, som trochu skeptická. Počítače, ale ešte viac tablety a mobily, preťažujú chrbát – hlavne krčnú chrbticu, najmä v jej krčno -hlavovom prechode. Deti sedia zhrbené, majú predsunuté ramená. A to nemám na mysli len školopovinné deti. To sú už dvoj- či trojročné deti, ktoré namiesto behania sedia a v rúčkach držia nejakú vymoženosť techniky. Teraz je tiež moderné, ak deti v škole sedia na zemi, na rôznych vakoch. Hlavne ak je takáto nesprávna poloha dlhodobejšia, každodenná a nie je možnosť alebo vôľa korigovať chyby, pohybový aparát trpí a riziko zmeny postavenia chrbtice, bolesti chrbta / hlavy, je veľmi veľké. O ťažkých taškách, vození detí do školy, na krúžky (aj športové) sa už popísalo veľa. Je však, samozrejme, pravdou, že treba brať do úvahy bezpečnosť a rôzne iné faktory.

vplyv sportov na detsku chrbticu


Šport... Mávam ako pacientov deti, ktoré aktívne športujú, trénujú a v danom športe sú dobré, až veľmi dobré. No prekvapí ma, že napríklad nezvládnu skákať na jednej nohe, ich chôdza pripomína unaveného, uboleného človeka a už ani nehovorím, ako to vyzerá, keď majú pobehnúť.

Myslím si, že pokrok, dobu nezastavíme. Môžeme len myslieť na to, že človek, akokoľvek v detstve tvárny, nedokáže svoj pohybový aparát prispôsobiť takou rýchlosťou, akou rýchlosťou sa rozvíja technika, náročnosť doby.

Tento odborný blog napísala MUDr. Eva Dúbravová, rehabilitačná lekárka.