Bolesť chrbta môže skrývať aj náš smútok, pocit nedocenenia ale aj množstvo povinností a práce

PhDr. Denisa Maderová


Chrbtica je z psychosomatického hľadiska oporným systémom a tiež časťou tela, ktorá doslova drží a zároveň chráni všetky naše vnútorné orgány pred zranením. Zadná časť chrbtice je silnejšou časťou hrudného koša, pretože svalstvo, ktoré sa o jej kostrové časti upína, je omnoho mohutnejšie a silnejšie ako v prednej časti hrudníka.

Zranenie môžeme vnímať aj ako vonkajšie ohrozenie, ako akési fyzické napadnutie „nepriateľom“. Ľudovo, v bojových športoch sa hovorí, že napadnutie od chrbta, útok ktorý nečakáte môže človeku spôsobiť vážne a nečakané zranenia. Môže mať však aj psychologický význam. V tom prípade útok zasiahne viac naše emócie a orgány s nim súvisiace. Srdce a pľúca.

 Chrbtica má tendenciu ohýbať sa, meniť svoj tvar aj pod vplyvom emočných a citových problémov. Vnútorné orgány sú práve oveľa viac zraniteľné z prednej strany hrudníka. Pretože sa tu nachádza sídlo našej duše a našich emócií. Keď dýcham, viem že som. Toto krédo iste poznáte a veľmi presne vystihuje život všeobecne. Život, ktorý by bez základnej fyziologickej potreby – dýchania nemohol existovať.

 Keď smútim, stláčam ramená k sebe dovnútra. Z chrbtice sa tak stáva guľatý chrbát, hruď sa pritom prepadá dovnútra. Naše pohybové štruktúry chránia srdce pred zranením. Tento telesný postoj zaujímajú ľudia nielen keď smútia, ale aj ak sa cítia unavení alebo sú v depresii. Akoby im na chrbte niečo alebo niekto sedel. Nevedia alebo nemôžu sa vystrieť, pretože tlak zo strany toho druhého, jeho neláska, či odmietnutie, ponižovanie alebo aj útlak môže byť veľmi veľký. Smútok však nemusia spôsobovať iba ľudia. Sú to aj povinnosti, množstvo práce, ktorou Vás zavalia a vy sa tomu všetkému neviete včas ubrániť. Môže to byť aj pocit, že sa Vám v ničom nedarí. Nikto si vás nevšíma, nevidí, neocení, a tak si „ chránite“ svoje srdce. Pritom si ale neuvedomujete, že obmedzujete priestor pre svoj život vo vnútri pre svoj dych. Chrbtica sa kriví, svalstvo na nej ochabuje a dochádza k zlému držaniu tela. To môže mať vážne následky - bolesť.

Pri bolesti chrbtice pomáha reflexia s otázkou: „ Čomu sa bránim?“, „Komu neviem povedať „nie“?“ Ak si predstavíte priestor pred sebou keď vystriete ruky dopredu, celý tento priestor je Vaša osobná zóna. Do tohto priestoru si za štandardných okolností púšťame iba ľudí, s ktorými máme dôverné a bezpečné vzťahy. Rovnako platí aj pravidlo: „Iba ak sme v súlade s našimi potrebami.“ Pokiaľ si do priestoru pred sebou pustíte mnoho ľudí, viac práce, viac povinností, ktoré Vás  „odtláčajú“, začne sa Vaše telo  brániť. Bude si chrániť svoje srdce. Bude ho viac tlačiť dovnútra. Ak si uvedomíte tento postoj, túto svoju tendenciu ho zaujímať, odpovedzte si na otázku: „ Čo sa deje v mojom citovom, či pracovnom živote?“ „Neprekračujem svoje osobné hranice?“ Skúste sa vystrieť, dajte  hlavu hore a zatlačte ramená viac dozadu. Vystrite ruky smerom dopredu a precíťte priestor, ktorý patrí Vám a ktorý si bránite. Nedovoľte, aby sa Váš chrbát krivil. Pretože všetko, čo pôsobí a čo prichádza spredu si zvyčajne hodíme dozadu, na chrbát. A jeho odpoveďou je potom - bolesť.

Tento odborný blog napísala PhDr. Denisa Maderová

Psychologické a terapeutické centrum Sunrise, centrum psychosomatiky a celostnej medicíny


PhDr. Denisa Maderová

Klinická psychologička a psychoterapeutka (psychoterapia zameraná na telo – Biodynamická terapeutická škola). V praxi sa venuje diagnostike a terapii psychosomatických ochorení, ochoreniam spôsobeným stresom a psychickou traumatizáciou v ranom detstve. Vedie kurzy a zážitkové skupiny zamerané na terapiu raných psychotraumatických zranení a osobnostný rast, skupiny kreatívneho pohybu a tanca, uvoľňujúcich cvičení a terapeutických masáží, ktoré podporujú sebavyjadrenie, spontánnosť a vnútornú silu. Vo svojom prístupe vníma človeka ako celok jeho tela a duše. Vychádza z princípov a terapeutických postupov podľa biodynamickej psychológie a psychoterapie zameranej na telo. Zaujíma sa a študuje Tradičnú čínsku medicínu, preto tak ako v diagnostike, aj v terapii považuje za dôležité prepájať západnú medicínu s celostnou medicínou.