Ako vplýva jeseň ako ročné obdobie na našu náladu?

PhDr. Denisa Maderová


Nachádzame sa v ročnom období, ktoré je charakteristické výraznými zmenami vonkajších meterologických podmienok. Prejavuje sa to zmenami tlaku, úbytkom denného svetla, ovzdušie je vlhšie, viac prší, počasie je sychravé. Ku tomu sa na jeseň mení čas.

Zmena ročného obdobia má psychologicky výrazný vplyv na našu náladu a na celkový organizmus. Dôsledkom úbytku denného svetla sa môžeme cítiť viac apatickí, depresívni, môžeme pociťovať zvýšenú únavu. Psychologicky je známe, že svetlo a slnečné žiarenie je zdrojom energie, zdrojom vitamínu D. Počas slnečných dní väčšinou pociťujeme radosť a dobrú náladu. Slnko a svetlo môžeme prirovnať k prírodnému antidepresívu.

Jeseň ako taká, svojou podstatou podľa Tradičnej čínskej medicíny oslabuje tráviaci systém, presnejšie slezinu a podžalúdkovú žľazu.  Slezina podľa tradičnej čínskej medicíny premieňa potravu na krv a zásobuje krvou celý organizmus. Nemá rada vlhké prostredie a taktiež ťažšie trávi studené jedlá a potraviny, ktoré majú chladnú podstatu, ako napríklad studené jogurty a mlieko.

Na jeseň by sa preto mal organizmus ohrievať a držať v teple. Mali by sme piť teplé nápoje, ovocie a zeleninu iba vo forme smooty alebo čerstvé. Studené nápoje a džúsy, odšťavené ovocie, ktoré neobsahuje vlákninu, má slezina problém v jesenných dňoch stráviť. To isté platí aj o šalátoch a o surovom ovocí, ktoré by malo byť iba prílohou teplých jedál a nie samotným hlavným jedlom.

Ľudský organizmus v období jesene aj prostredníctvom nesprávnej životosprávy a stravy, ktorú konzumujeme môže trpieť. Je viac náchylnejší k ochoreniam ako sú virózy, či jesenné alergie. Výživa podľa Tradičnej čínskej medicíny na jeseň by mala by zostavená z ovocia a zeleniny, ktoré rastie na predovšetkým v období jesene, sú to napríklad jablká, hrušky, koreňová zelenina atd. Mäso a hlavné jedlá by mali byť dobre tepelne pripravené, veľmi dôležité sú teplé polievky.

Pokiaľ nemáme výživnú stravu a správnu psychohygienu v tomto období, ktorá sa spája aj s väčšou potrebou oddychu a regenerácie, náš organizmus ochorie.

Spomenuli sme, že z vonkajších meterologických podmienok na náš organizmus negatívne vplýva hlavne úbytok svetla počas jesenných dní. Ku tomu výrazne prispieva zmena času, ktorá je biologicky pre náš organizmus neprirodzená.

Počas dňa, kedy pracujeme napríklad do 17.hodiny, s posunom času je už 18.hodín. Svetlo večer ubúda a naše telo sa pripravuje na večerný oddych oveľa skôr, než mu to môžeme reálne dovoliť.

Príroda sa prirodzene počas jesene pripravuje na vegetačné obdobie a na regeneráciu, a tak je to aj s našim organizmom.

Pracovný život a pracovná sféra človeka je však častokrát počas jesenných dní a zimy iná. Vo firmách sa chystá zhodnotenie celého roka, v decembri sa robia uzávierky, finišujú sa projekty.

Toto všetko nie je prirodzené pre organizmus hlavne množstvom práce, ktorá bežne ľudí čaká a kedy organizmus potrebuje spomaliť. Môžeme tak oveľa viac pociťovať na seba tlak, môžeme trpieť psychosomatickými ťažkosťami, poruchami spánku, vnútorným nepokojom a napätím, či prácu stihneme včas dokončiť.

Na jeseň trpí pohybový aparát, hlavne naše svalstvo, telo môžeme preto cítiť ťažké, motoricky menej pohyblivé. Počas obdobia zimy zas viac trpia naše kosti.

Psychologicky môžeme povedať, že jeseň je svojimi zmenami asi najnáročnejším ročným obdobím pre ľudský organizmus z hľadiska adaptácie na zmeny. V zime sa už počasie viac ustáli, mrazivé dni a sneh pôsobia na organizmus pozitívnejšie, než vlhko a vietor. Navyše sa tešíme na Vianoce.

Aj keď môžeme povedať, že aj samota počas Vianoc negatívne vplýva na psychiku človeka, jeseň je ročným obdobím, ktoré prechádza výraznejšími zmenami. Náš metabolizmus sa spomaľuje a človek potrebuje podľa týchto zmien prispôsobiť okrem životosprávy aj výkon v práci.

Ten je výrazne nižší,  únava a pomalšie psycho-motorické tempo ovplyvnené zmenou vonkajších prírodných podmienok môžu vplývať na náladu človeka. Organizmus tak môže podľahnúť sezónnej, ale aj situačne podmienenej depresii, úzkostným, či panickým stavom.

Ak na seba v čase vyššej záťaže vytvárame tlak,  prirodzená obrana organizmu je, že telo  rozum a jeho príkazy neposlúchne. Môže zareagovať emocionálne úzkosťou, či neuro-vegetatívnym nepokojom. Všetko sú to však prirodzené obranné mechanizmy tela, pretože v tomto období funguje prirodzene pomalšie.

Oslabené reflexy a znížená pozornosť počas večernej práce stojí mozog  a kognitívne funkcie vyššiu záťaž, ktorú počas iných ročných období a vplyvom prirodzeného svetla a slnka zvládame  ľahšie.

Je známe, že medvede celú zimu prespia a zvieratá sú počas zimy pasívnejšie. Preto tu vzniká otázka, prečo človek ako organizmus stvorený z prírody, má byť na tom inak?

Tento odborný blog napísala PhDr. Denisa Maderová

Psychologické a terapeutické centrum Sunrise, centrum psychosomatiky a celostnej medicíny


PhDr. Denisa Maderová

Klinická psychologička a psychoterapeutka (psychoterapia zameraná na telo – Biodynamická terapeutická škola). V praxi sa venuje diagnostike a terapii psychosomatických ochorení, ochoreniam spôsobeným stresom a psychickou traumatizáciou v ranom detstve. Vedie kurzy a zážitkové skupiny zamerané na terapiu raných psychotraumatických zranení a osobnostný rast, skupiny kreatívneho pohybu a tanca, uvoľňujúcich cvičení a terapeutických masáží, ktoré podporujú sebavyjadrenie, spontánnosť a vnútornú silu. Vo svojom prístupe vníma človeka ako celok jeho tela a duše. Vychádza z princípov a terapeutických postupov podľa biodynamickej psychológie a psychoterapie zameranej na telo. Zaujíma sa a študuje Tradičnú čínsku medicínu, preto tak ako v diagnostike, aj v terapii považuje za dôležité prepájať západnú medicínu s celostnou medicínou